Choď na obsah Choď na menu
 


Ján Nálepka - pôsobenie v Marikovej

Historička PhDr. Ružena Kormošová, PhD. navštívila v júli 2012 miesta v Dolnej a Hornej Marikovej, kde pôsobil J. Nálepka ako učiteľ a zberala materiály k tejto téme. Časopis Spišské hlasy (ročník I. č. 4) uverejnil dňa 18.09.2012 dvojstranu venovanú 100. výročiu J. Nálepku. Článok  PhDr. Ruženy Kormošovej, PhD. o pedagogickom pôsobení Jána Nálepku v Marikovej v upravenej forme uverejňujeme:

 

CESTA K UČITEĽSKÉMU POVOLANIU
Ján Nálepka sa narodil 20. septembra 1912 v neďalekých Smižanoch v chudobnej maloroľníckej rodine. Bystrý, talentovaný a usilovný žiak čoskoro získal sympatie a podporu viacerých národne uvedomelých učiteľov. Vďaka tejto priaznivej zhode okolností a svojej zdravej ctižiadostivosti sa po štúdiu v štátnej meštíanskej škole (nachádzala sa na Levočskej ulici) dostal na Štátny koedukačný učiteľský ústav v Spišskej Novej Vsi. Tu sa začal bližšie oboznamovať s klasickými dielami českej literatúry, s Jiráskom, Nerudom a ďalšími, spoznával ich prostredníctvom český národ. Priateľ a spolužiak Jozef Baláž, dlhoročný pedagóg a zástupca riaditeľa na spišskonovoveskom gymnáziu, na roky ich spoločného štúdia spomínal:
„Ako kandidáti učiteľského ústavu sme v Smižanoch založili  spevácky krúžok, ktorý Janko
dirigoval. To neradi videli naši profesori, lebo v mimoškolskej práci žiakov videli politiku. Mal tiež záľubu v školskom divadielku. Pre divadelné predstavenia vyberal hry pokrokové. To sa mnohým nepozdávalo. Prekrúcali skutočnosť a Janko Nálepka, ako vedúci študentov, mal dvojku z chovania, lebo bol revolučný, pokrokový a nekompromisný."
V školskom roku 1929/1930 Ján Nálepka predsedal Komenského samovzdelávaciemu krúžku pri učiteľskom ústave a písal veľa článkov do Podtatranskej Slovače, Podtatranského kraja a inde, kde propagoval roľnícky dorast a agrárnu stranu. „V roku 1930 ako kandidát tretieho ročníka učiteľského ústavu počas hlavných prázdnin sa vydal na zjazd slovanských študentov do Belehradu. Dostal sa tam peši, na vozoch, nákladných autách a pltiach. Ale do Belehradu predsa došiel a poposielal nám pozdravy. Písal z Belehradu i Ľubľane. Po večeroch potom živo rozprával o zážitkoch z Juhoslávie pri svetle petrolejovej lampy v starom smižianskom obecnom dome," spomínal Jozef Baláž.
ŠKOLA NA PAGAŇOVE
Po ukončení štúdia nastúpil Ján Nálepka v roku 1931 na svoje prvé učiteľské miesto do horskej obce Mariková pri Považskej Bystrici. Obec Mariková patrila medzi najstaršie obce severozápadného Slovenska. Bola osadená v údoliach pohoria Javorníky, pozdĺž riečky Marikovka s početnými roztrúsenými lazmi, vybiehajúcimi do úzkych priľahlých dolín, vzdialená od významnejšieho strediska. V 30. rokoch 20. storočia mala obec 4 500 obyvateľov slovenskej národností rímskokatolíckeho vierovyznania a asi 40 židov. Učiť začal v hornej častí obce v škole na Pagaňove, ktorá bola založená v roku 1914 na pozemku rytiera Samuela Hatna. Počet žiakov v roku 1927 sa pohyboval okolo 100. Pomery boli ako v ostatných školách. Ba čím ďalej hore dolinou boli stále tvrdšie, či už voči ľuďom, deťom alebo učiteľom. Od roku 1929 bola zriadená 2. trieda, lebo počet žiakov stúpol na 140. Učitelia sa začali meniť. V škole sa prejavovali choroby a hlavne bol nedostatok obuvi a oblečenia. Pomery boli ťažké. Deti chodili do školy otrhané a bosé, bez zošitov a ceruziek. Ján Nálepka prísne dbal na dodržiavanie dochádzky, správanie sa žiakov, sám im kupoval pomôcky. Jeho pôsobenie na Pagaňove (dnes časť obce Horná Mariková) zachytáva kronika obce a školská kronika nasledovne: „Prejde ešte hodne rokov, kým budú mať učitelia v Marikovej ľahší a príjemnejší život. Nálepka bol poverený správou školy. Učil jeden rok, ako dokonalý reformátor a kritik, v každom ohľade prvotriedny pedagóg. Aký bude o dvadsať rokov!" Ako doba a vývin ukázal, taký aj zostal. Za ,nespravodlivosť, proti ktorej bojoval, položil aj vlastný život.
ŠKOLA NA KALUŽOVE
Na Kalužove bola štátna ľudová škola s jednou triedou. Zápis po slovensky v kronike zaznamenal, aké boli pomery v škole v roku 1924, keď sem nastúpili učiť dve učiteľky, slečny z Prešova Anna a Oľga Zubrická. „Bol tam hrozný neporiadok. Školský rok sa začal bohoslužbou v kostole a slávnosťou otvorenia. Pracovali v ťažkých pomeroch, ale usporiadali výlety s marikovskými piesňami. Deti sa zúčastnili národného dňa v Trenčianskych Tepliciach a získali striebornú medailu. V školskom roku 1932/1933 sa zlepšili pomery. Rodičia znášali potrestanie za nedbalú dochádzku a nechávali deti doma. Keďže nemali peniaze na zaplatenie pokuty, museli odísť do väzenia v Považskej Bystrici. To vyvolalo odpor voči škole aj učiteľovi. Preto učitelia aj blízkych škôl veľmi držali s kňazmi. Vystriedalo sa veľa učiteľov, až osem a bolo šesť tríed. Z vlastných prostriedkov zahrali s veľkým úspechom divadelnú hru Mariša."
Ján Nálepka obdržal v marci 1932 oznámenie o preložení na školu na Kalužove (dnes časť  Dolnej Marikovej), pretože na Ministerstvo školstva a osvety bola daná sťažnosť, že „v naturálnom byte on mal izbu a výpomocná učiteľka Zdeňka Polesná kuchyňu, že vraj „žijú vo voľnom manželstve". Aby sa predišlo ďalším sťažnostiam občanov, bola učiteľka Z. Polesná preložená do Šebešťanovej v inej doline ako bola Mariková. V apríli 1932 pricestoval Ján Nálepka na štyri dni do Spišskej Novej Vsi, nakoľko bol odvedený do armády. V tom čase tajne uvažoval o štúdiu práva. Z jeho osobných spisov, uložených v Štátnom archíve v Levoči - pobočke Spišská Nová Ves sa dozvedáme, že v školskom roku 1932/1933 bol zapísaný ako študent Právnickej fakulty Komenského univerzity v Bratislave. MŠNO súhlasilo „s predpokladom, že týmto štúdiom a prípadnými z neho vyplývajúcimi skúškami Váš služobný výkon nijak neutrpí." Ján Nálepka sa zaujímal aj o výchovu a vyučovanie slabomyseľných detí. V dňoch 2. až 7. októbra 1932 sa zúčastnil v Banskej Bystrici kurzu, ktorý organizoval Zemský spolok pre pečlivosť o slabomyseľných na Slovensku.
Kanonik Vdp. Cyril Šujak (* 1919), žijúci v rodnej Dolnej Marikovej, si na svojho učiteľa spomína: „V ôsmej triede ľudovej školy ma učil Ján Nálepka. Nebol ateista, ale katolík. Výborne hrával na organe, aj v kostole na omši. Mal veľké sociálne cítenie. Bolo to v čase hospodárskej krízy. Založil v škole detský spevácky zbor, ktorý pomenoval Štefánik. Naučil deti štvorhlasne spievať a obliekol ich do marikovských vyšívaných košelí a súkenných nohavíc. Keď sme chceli ísť na výlet, chodili sme „na zárobky" po susedných obciach a za utŕžené peniaze na konci školského roku sme cestovali do Martina a Štubnianskych (dnes Turčianskych) Teplíc. Keď sme nemali na stravu, tak sme spievali a opäť získali nejaké peniaze. Rodičia nám nemuseli nič prispievať. Ako skvelý hudobník učil žiakov hrať na trúbky a klarinet a vytvoril menšiu kapelu." Vyše 90-ročný Vdp. Cyril Šujak držal v ruke jedinú zachovanú fotografiu zo školy na Kalužove a so smútkom v očiach poznamenal, že zo 40 spolužiakov, už nikto nežije.
NÁLEPKOVSKA TRADÍCIA
Obec Mariková bola 16. mája 1954 rozdelená na Hornú a Dolnú Marikovú. V priestoroch školy na Pagaňove v Hornej Marikovej sa dnes nachádza Centrum sociálnych služieb Dôstojnosť, ktoré, ako mi povedala riaditeľka Ing. Oľga Kušnieriková, má dve oddelenia, zariadenie pre seniorov a domov sociálnych služieb. „Stredná časť budovy bola pôvodne ľudovou školou - malotriedkou, ktorá zanikla v polovici 70. rokov. Bola tu umiestnená Izba revolučných tradícií (IRT). Bývalý riaditeľ školy mal tu dvojizbový byt. Nálepkovskú tradíciu udržiavala a rozširovala učiteľka Jakubovičová zo Žiliny, ktorá tu tiež učila. Sprostredkúvala aj návštevy z Ovruče po stopách Jána Nálepku, teda aj do Marikovej. Obecné zastupiteľstvo však v roku 1993 prijalo uznesenie prebudovať ZŠ na Pagaňove na domov dôchodcov. IRT bola zrušená. V rokoch 1994 až 1995 sa realizovala ku škole prístavba a 16. októbra 1995 bol slávnostne otvorený prvý domov dôchodcov na Slovensku, ktorý bol postavený z obecných peňazí."
Dnes pôsobenie učiteľa Jána Nálepku pripomína pamätná tabuľa, umiestnená na budove a busta s pamätníkom v areáli Centra. V obci žil až do svojej smrtí Marikovský žiak a neskôr spolubojovník Jána Nálepku na východnom fronte Filip Kiščík. Sám však neprebehol na stranu sovietskych partizánov a bol prevelený na taliansky front. V auguste 2010 Slovenský zväz protifašistických bojovníkov udelil vdove po Filipovi Kiščíkovi, Jozefíne Kiščíkovej a obci Horná Mariková, Pamätnú medailu Jána Nálepku - Repkina.
 
PhDr. Ružena Kormošová, PhD.
Spišská Nová Ves, september 2012

 

Obrázok článok otvoríte vo formáte JPG kliknutím na odkaz:

Článok o pedagogickom pôsobené J. Nálepku v Marikovej

Fotografia zo školy na Kalužove

Ďalšie materiály o Jánovi Nálepkovi

Málo zverejňované fakty (zdroj -Historická revue)