Choď na obsah Choď na menu
 


Ráztoka - drevený kostol

Jediný drevený kostol v okrese

V Ráztoke poniže Salaníka bol kríž pod bukom. Zvon bol pod podstreším u Salaníka. Nezbedné deti hádzali doň kamením a zvon rozbili. Salaník ako gazda mal kone a na koňoch zaviezol zvon do Trnavy. Za preliatie zvona dali od čísla domu jedného barana. Tak bol zvon v Ráztoke vyše 100 rokov. Okolo roku 1870 postavili pre zvon zvonicu. Panstvo dalo drevo, miestny žid tiež prispel. Za prvej svetovej vojny chceli úrady zvon zrekvirovať a dať pretaviť na kanón, ale zvon bol dobre ukrytý.
 
Zvonica stála až do r. 1949, kedy ju rozobrali, lebo už do nej tieklo a oporné stĺpy boli hnilé. Obyvatelia z Ráztoky navrhovali postaviť novú zvonicu alebo kaplnku.
 
Na sviatok sv. Cyrila a Metoda 1948 bol ustanovený výbor pre postavenie stavby. Za vedúceho stavby bol ustanovený Štefan Chochel. Tomáš Omámik mal na starosti kameň, planírovanie terénu Jozef Habuda, drevo Vavrín Kopinec a zbierku mali na starosti Adam Kysel a Kopínec.
 
Dňa 6. júna 1948 Martin Habuda a jeho manželka Katarína, rod. Deriková poskytli cirkevnej obci Horná Mariková pozemok pod stavbu uprostred Ráztoky v dĺžke 17 metrov a šírke 8 metrov.
Plán kaplnky zhotovil univerzitný profesor Dr. Alexander Knapo z Košíc (pôvodom z Papradna).
 
V r. 1948 sa položili základy a drevený zrub postavili do polovičky. O rok nato stavbu dostavali a pokryli.
V apríli 1950 sa v Ráztoke dohodlo, že veriaci vykonajú zbierku na oltár. Oltár dodalo chrámové družstvo z Pelhřimova na jar r. 1951 za 45 tis. Kčs. Vnútornú maľbu vykonal akademický maliar Otto Dolinger (podľa ústneho podania na maľbe nad vchodom do sakristie sú skutočné postavy Ráztočanov z tej doby).
V roku 1950 sa dokončili vnútorné práce.
Celkové výdavky činili 142803.- Kčs.
 
Cirkevné oddelenie ONV v Považskej Bystrici vzalo na vedomie žiadosť o povolenie cirkevných náboženských úkonov pod šírym nebom a tak dňa 23. septembra 1951 vykonal vysviacku dekan z Predmiera. Hudba  bola z Papradna, vysviacky sa zúčastnila veľká procesia veriacich z Dolnomarikovskej farnosti.
 
 
Skrátené a upravené podľa zápisu vtedajšieho správcu Hornomarikovskej farnosti Alexandra Klabníka.
 
Celkove možno postavenie dreveného kostola v Ráztoke považovať za malý zázrak. Bolo to totiž v dobe riadenej ateizácie spoločnosti a už sa pripravoval a začínal útok na cirkevné inštitúcie.